Čo vlastne znamená prispôsobenie pracoviska?

Pri prvom spomenutí tohto pojmu si mnohí ľudia predstavia veľké stavebné úpravy, drahé vybavenie alebo komplikované postupy. V praxi je však prispôsobenie oveľa častejšie tvorené premyslenými, konkrétnymi a často veľmi jednoduchými riešeniami, ktoré niekomu robia každodennú prácu bezpečnejšou a dôstojnejšou.

V DES sme sa to naučili prostredníctvom skúseností, rozhovorov, pozorovania, pokusov a neustáleho prispôsobovania sa skutočným potrebám ľudí, s ktorými pracujeme.

Postupom času sme si uvedomili, že dobré prispôsobenie sa nezačína predpisom, ale otázkou:
„Čo táto osoba potrebuje, aby mohla svoju prácu vykonávať bezpečne a kvalitne?“
Niekedy je odpoveď veľmi konkrétna.
Pre našich nepočujúcich kolegov sme nainštalovali zrkadlá na strategické miesta vo výrobe, aby mohli vidieť, čo sa deje za ich chrbtom. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako malý zásah. Ale keď človek nemôže počuť vysokozdvižný vozík, prichádzajúceho kolegu alebo zavolanie zozadu, zrkadlo sa stáva dôležitým prvkom bezpečnosti.

Boli aj situácie, keď samotní kolegovia vyrábali špeciálne stoličky a nastaviteľné sedadlá pre pracovníka, ktorému štandardné pracovné miesto nevyhovovalo. Nerobili to preto, že museli, ale preto, že pochopili jednu jednoduchú vec: stabilné a vhodné pracovné miesto je predpokladom, aby človek mohol ukázať svoj plný potenciál.

Prispôsobenie však nie je vždy spojené iba s priestorom alebo vybavením.

Niekedy najväčší rozdiel robí spôsob, akým komunikujeme.

Pozerať sa človeku do tváre, keď hovoríme.
Nehovoriť otočení chrbtom.
Overiť si, či nám osoba, s ktorou hovoríme, porozumela, namiesto toho, aby sme predpokladali.
Vedieť, že jemný dotyk na pleci môže byť dôležitým spôsobom, ako niekomu dať najavo, že sa naňho obraciame.
Práve tieto nuansy často robia rozdiel medzi pracovným prostredím, v ktorom človek iba plní úlohy, a tým, v ktorom sa cíti bezpečne, prijato a rešpektovane.

Preto je dôležité povedať jasne:
prispôsobenie pracoviska nie je privilégium.

Primerané úpravy sa niekedy nesprávne vnímajú ako špeciálne zaobchádzanie alebo ako znižovanie štandardov. Podstata je úplne iná. Odstraňovaním prekážok umožňujeme ľuďom ukázať, čo vedia, čo dokážu a čím chcú prispieť.
Pretože nemôžeme očakávať, že všetci pobežia rovnaký závod, ak prekážky nie sú rovnaké.

Dobré prispôsobenia neznižujú štandardy.

Vytvárajú rovnocennejšie podmienky na to, aby sa tieto štandardy mohli dosiahnuť.

Postupom času sme si v DES uvedomili ešte niečo: prispôsobenia nemenia iba skúsenosť osoby so zdravotným postihnutím. Menia aj celú organizačnú kultúru.

Keď sa tím naučí komunikovať jasnejšie, byť pozornejší, overovať namiesto predpokladania a chápať rôzne spôsoby fungovania, pracovné prostredie sa stáva lepším pre všetkých zamestnancov.

Možno práve to je najväčšia hodnota inklúzie.

Nie to, že sme „niekomu pomohli“, ale to, že sme sa prostredníctvom prispôsobenia a porozumenia stali lepším tímom.